Školský klub detí: November v ŠKD Včielka Maja a Kvietková

ZVIERATKÁ NA JESEŇ

Spôsob života zvierat

Ako sa zvieratká hašterili

Ako sa zvieratá hašterili. (Jozef Janto)

V konároch vysokej liesky skákala veverička a oberala oriešky. Naoberala ich toľko, že ich ani nevládala uniesť. Ale zakaždým, keď sa už chcela pobrať domov, zazrela taký krásny lieskový orech, že si povedala:

„Už len tento a potom si ich odnesiem do domčeka. Veď sa vrátim!“

Ale na najspodnejšom konári opäť zbadala niekoľko prekrásnych plodov a už sa za nimi načahovala.

Vtom - hup! - jeden oriešok jej vypadol a čupol rovno na nos macovi, ktorý driemal pod lieskou. Naľakaný otvoril oči, pozrel sa hore, kto ho to budí, a zbadal veveričku.

„Čo to, prosím ťa, vystrájaš!“ hundral maco a pretieral si pritom oči.

„Čo by som vystrájala?“ odvetila veverička. „Robím si zásoby na zimu.“

„Zásoby na zimu? Či sa takto robia zásoby?! V lete sa treba poriadne vykŕmiť, na začiatku zimy treba zaliezť do brloha, zababušiť sa a spať až do jari.“

„Aký si veľký, taký si... nemúdry, ujo maco. Samozrejme, že v zime zaleziem do domčeka, zababuším sa a budem aj spať. Ale ako by som vydržala do jari, keby som nič nejedla? A ani spať niekoľko mesiacov v jednom kuse nemožno.“

„A ja ti vravím,“ rozohnil sa maco, „že rozumné zvieratá v zime spia!“

Takto by sa hádali nevedno dokedy, keby popri nich neletela lastovička.

„Hej,“ zvolala na ňu veverička, „poď nás rozsúdiť, lebo tuto s ujom medveďom sa nevieme dohodnúť.“

„O čo ide?“ prezvedala sa lastovička.

Maco iba tak očistom utrúsil: „Hlúpa veverička sa so mnou hašterí. Nechce mi veriť, že v zime majú zvieratá spať a že si nemusia zbierať do zásoby oriešky.“

„Ojojoj,“ zašvitorila lastovička. „Pravdaže nemusia zbierať oriešky! Ale nemusia ani celú zimu spať, veď by pomrzli! Na zimu sa predsa chodí do Afriky! Tam je vždy leto!“

Maco sa už načisto napajedil. On, veľký, múdry medveď sa má takto daromne hašteriť s drobizgom?!

Našťastie bežal popri nich vlk.

„Ahoj, vĺčik,“ prihovoril sa mu medveď, hoci medvede vlkmi od nepamäti opovrhujú. „Vĺčik, povedz týmto hlupaniam, že v zime sa spí a nechodí sa do nijakej Afriky.“

„Ja do Afriky nechcem ísť!“ urazila sa veverička. „Hovorím iba to, čo je pravda: že zima nie je iba na spanie, ako tvrdí maco.“

„To veru nie je,“ povedal vlk, ktorý zostal obďaleč, lebo ako vždy nikomu nedôveroval.

„A však ani zásoby na zimu si netreba robiť...“ pišťala lastovička.

„A načo?“ čudoval sa vlk.

„Tak nám povedz, čo vlastne robíš v lete a čo v zime,“ zamrmlal medveď, lebo už mal toho všetkého dosť.

„V lete sa vo voľných chvíľach len tak túlam.“

„A zásoby na zimu si nerobíš?“ čudovala sa veverička.

„Načo? Veď žiadnu komoru nemám.“

„Ale zimovať ideš do teplých krajov, všakže?“ zaštebotala lastovička.

„Kdeže, na zimu nejdem nikam!“

„V zime spíš, kmotrík, však?“ zaliečal sa mu medveď.

„No, aj spím, ak nie je veľká zima a ak mám plný žalúdok. V zime, kamaráti moji, sa treba veľmi obracať, kým sa nájde dačo pod zub.“

„Bol by si bez zbytočných starostí, hlúpy vlčisko, keby si sa v lete poriadne vykŕmil a na zimu zaliezol do brloha,“ napajedil sa medveď a už chcel odísť, ale na vysokej borovici sa zrazu ozvalo dlhé hú-hú. Všetci sa pozreli hore. Dívala sa na nich múdra sova.

„No, ešte i ty si nám tu chýbala,“ mrmlal maco.

„Aby si nás nebodaj presviedčala, že na zimu je najlepšie odcestovať do Arktídy alebo Antarktídy!“

„Hú-hú,“ zahúkala sova znova a ani sa len nepohla.

„Už dosť dlho vás takto počúvam a čudujem sa vám, že sa takto zbytočne hašteríte. Vec sa má tak, že z jednej strany pravdu máte, z druhej strany pravdu nemáte.“

„Ako to, z jednej strany áno a z druhej strany nie?“ vyskočil vlk, ktorý bol najnechápavejší.

Sova chvíľu múdro mlčala. Potom na nich uprela svoje veľké oči a začala vysvetľovať.

„Pravda je, že medvede sa v lete vykŕmia a zimu prespia, že lastovičky na zimu odlietajú do teplých krajov. Pravda je aj to, že veveričky a niektoré iné zvieratá si v jeseni urobia zásoby a v zimných mesiacoch si na nich pochutnávajú. A pravda je aj to, že vlky si zimné zásoby nerobia. Každý teda koná tak, ako sa prispôsobil prírode. Preto máte pravdu, ak hovoríte o sebe. A vravíte nezmysly, ak si myslíte, že tak ako vy sa správajú aj iné zvieratá,“ povedala sova a odletela.

Ježko